demovica

Formáciu Vajkres tvoria mladí chalani zo Starej Ľubovne, ktorí sa opäť chopili svojej šance a začali intenzívne pracovať na novom albume. Posielajú svoj úvodný singel Púštny kvet, ktorý podľa ich slov “symbolizuje svetlo na konci dlhého tunela povinností a nádej, že materialistický svet, ktorý nás obklopuje nemusí byť v našich životoch hlavnou prioritou a svojim pozitívnym a aktívnym prístupom môžeme o tom presvedčiť a inšpirovať aj iných.” Na albume spolupracujú so živou kapelou KabaRep, ktorá sa ozýva aj v piesni Púštny kvet.

“Som osoba zanietená pre hudbu, divadlo a novinárčinu. Píšem vlastné piesne a väčšinou skladám aj hudbu. Hrám na gitare, ukulele a klavíri, “ napísala o sebe mladá hudobníčka Barbora Repková, ktorá vyštudovala hudobno-dramatické umenie na súkromnom konzervatóriu v Košiciach, kde aj žije. Pracuje v metropole východu ako moderátorka spravodajstva a hudbe a divadlu sa venuje približne 5 rokov. Čo sa týka hudby, tvorí skôr gitarové skladby - pop. “Mám rada poetické, kreatívne texty a spojenie gitary, klavíru, sláčikových, dychových nástrojov a harmoniky. Najčastejšie však využívam gitaru a klavír, “ dopĺňa. Najnovšie sa vraj pustila aj do šansónov. Práve pieseň Rozbité jablko pripomína šansón. Text piesne vraj vznikol v priebehu približne desiatich minút a dalo by sa povedať, že je zrkadlom istej časti života jedného dievčaťa.

Maťo Michalica tvorí hudbu pod prezývkou MITCH. Do Demovnice sa prihlásil so skladbou CHILL, za ktorej vznik vraj vďačí skvelým hudobníkom – Gabrielovi Silvayovi a Jankovi Lazoríkovi na saxofóne. "Hudba ma obklopovala z každej strany už od narodenia - najprv som ju miloval len v polohe poslucháča a fanúšika, no neskôr som spoznal aj nekonečnú slobodu a pocit absolútnej eufórie, ktoré som pociťoval počas toho ,ako som začal hudbu tvoriť a transformovať svoje myšlienky, nápady a inšpirácie do písania textov. Tento proces ma robí dokonale šťastným," vraví. Mitch nemá žiadne ambície, ciele ani očakávania, texty si píše do zošitov už vyše 16 rokov a hudobné nápady si nahráva do diktafónu počas prechádzok so psom alebo keď ho práve chytí tvorivá chvíľka. "Mám vyše 30 pesničiek nahratých do diktafónu s hotovými textami, ale nedokážem si sám zhudobniť to, čo počujem v hlave do finálneho tvaru, ako každý normálny, slušný a hlavne profi hudobník. Čistá hanba, uznávam. Pred asi dvoma rokmi ma môj otec zoznámil so svojim bývalým študentom – hudobne multitalentovaným Gabom Silvayom, s ktorým sme si hneď sadli ľudsky aj hudobne. A len vďaka Gabovi Silvayovi a Jankovi Lazoríkovy na saxofóne, sa z diktafónu stala hudobná realita a vznikla jedna z pesničiek, " približuje proces tvorby Mitch.

“Víla v daždi je jedna zo Silúzií, ako nazývame kolekciu našich audiovizálnych počinov, pretože každú našu skladbu ilustruje videoklip,” vravia členovia kapely Potmehút o skladbe, ktorú prihlásili do Demovnice. PoTmeHútaa vystihuje podľa ich slov proces akým prichádzali inšpirácie priamo z tmavých kútov skúšobne i mysle. Paradoxne vraj niektoré túžobne hýria farbami pod slnkom prežiareným viečkom. Aktuálnu zostavu tvorí Tomáš Kubeník za bicími, Peter Kečkeš so sólovou gitarou a Michal Priester s basgitarou. Momentálne sa kapela prezentuje aj online pomocou videosinglov, ktoré postupne vypúšťa a malo by to dospieť k albumu s desiatimi skladbami.

Pod umeleckým pseudonymom sa skrýva mladá hudobníčka Nikola. Pochádza z Liptovského Mikuláša a momentálne študuje v Čehách. “Hudbou si odpovedám na životné otázky, ukľudňujem myseľ a zahrievam srdce. Snažím sa zachytiť hnev, radosť, strach a všetky ostatné emócie, s ktorými potrebujem vyjsť von,” vyjadrila sa Nikola. Umenie, či už vizuálne alebo audio, tvorí pod menom Tom Dolly. Svoj pseudonym vysvetľuje takto: „Keď si neuvedomujem, kto v skutočnosti som, moja duša je ľahšia a tvorba sa rozvíja úplne iným smerom. Rada pracujem so zvukom. Deformujem ho. Snažím sa zachytiť každú maličkosť, ktorú postrehnem. Zvuk je všade okolo nás, preto si ho treba pozorne všímať. To je jedna z vecí, ktoré ma na tvorení novej hudby najviac bavia,” dodáva.

Kapela Bufet vznikla začiatkom septembra 2016. Trojčlenná zostava je prostá: Ján Hurtík (elektrická gitara a spev), Martin Bakyta (basgitara), Viktor Gabaj (bicie). Najprv kapela na skúšobni pracovala so starším pesničkárskym materiálom, ktorý spevák a gitarista zvykol hrávať sólo vo folkovejšom duchu. Po niekoľkých skúškach prišli prvé koncerty v menších bratislavských kluboch a zistilo sa, že Bufet najlepšie funguje naživo. Popri tom začalo vznikať aj dosť veľa nového materiálu, ktorý postupne v playliste nahrádzal starších súrodencov. Tento proces je kontinuálny, posledný rok bol teda veľmi plodný a ide to tak stále aj naďalej. Bufet teda počas svojej existencie od septembra 2016 odohral niekoľko klubových koncertov, eventov a v rámci letnej sezóny stihla aj zopár menších festivalov v rámci Slovenska. Kapela teda stále pokračuje vo svojej hlavnej úlohe a v tom, čo ju baví najviac, t.j. v koncertovaní a písaní nového materiálu. Pesničky sú so slovenskými textami, štýlovo to viac menej ostáva pesničkárstvom, avšak s rock‘n‘rollovo, punkovým puncom, skrátene „punk-folk“.

Mladá nitrianska skupina be.Well, ktorej jadro tvorí speváčka a hudobníčka Patrícia Švelanová a gitarista Andy Kovačik, pôsobí na hudobnej scéne od roku 2015. Spočiatku hrala prevzatý repertoár, ale postupom času prešli k vlastnej tvorbe, v ktorej sa snažia nájsť si vlastný špecifický zvuk (od čisto akustického zvuku skupina čiastočne prešla k elektronickým hudobným prvkom). Na väčších živých koncertoch ich sprevádza kamarát Adam Spišák, bubeník kapely Itcha Pčelára - Jamestown. Po prvých dvoch singloch - snovej balade Lost Forever a letnom Up&Down, so zvukom ukulele v popredí, kapela predstavila videoklip k tretiemu singlu s názvom GIVE IT TO ME. Táto skladba je zase o niečo iná ako predošlé dve a videoklip odráža jej atmosféru. Skladba má jednoduchý aranžmán a intímnu bluesovú atmosféru. Videoklip vznikol v bratislavskom štúdiu LVGNC, v ktorom skupina nahrávala aj ďalšie nové piesne. Zaujímavosťou je, že pieseň GIVE IT TO ME pôvodne vznikla na ukulele a až neskôr dostala svoju súčasnú podobu. Je to intímna pieseň o vášni a túžbe, ktorá sa dokáže rozpútať medzi dvoma ľuďmi. Autorkou textu je speváčka Patrícia, ktorá stojí aj za ostatnými piesňami skupiny. Zatiaľ sú všetky piesne s anglickým textom, vyjadrujú rôznorodé emócie a najviac sa týkajú medziľudských vzťahov. Vychádzajú zo speváčkiných zážitkov a skúseností. “Chceli sme zachytiť jednoduchosť, intimitu a autentickosť piesne, preto sme zvolili klip na štýl live session. O produkciu piesne a samotného videoklipu sa postaral náš dobrý kamarát Tom Lobb(frontman kapely Fresh Out Of The Bus), ktorý pracuje v spomínanom štúdiu LVGNC. Bez neho by sa naša hudba nedostala na svetlo sveta v takej dobrej kvalite. Za to sme mu neskutočne vďační,” priblížila Patrícia. Vypočujte si teda ich novinku. Ako naznačuje samotný názov skupiny, mala by to byť hudba, pri ktorej sa budete cítiť dobre. be.Well boli oslovení aj k spolupráci s Aďom Juráčkom a jeho komunity nezávislých pesničkárov Folkie. Majú za sebou koncerty odohraté v Nitre, Bratislave či Prahe. V súčasnosti pracujú na nových skladbách, ktoré by mohli zaujať nielen folkové publikum.

Tibor Koszkowski má 23 rokov a je študentom réžiu hraného filmu na FTF VŠMU v Bratislave. Vždy sa snažil pretvoriť svoj život v umenie. Venuje sa hudbe, filmu, fotografii. Rád číta filozofiu. “Hudba pre mňa znamená emóciu. Myslím si, že pri počúvaní mojej hudobnej tvorby je dôležitá istá empatia a silná dávka kontemplácie. Svoju hudobnú tvorbu nevnímam ako komerčný produkt, ale ako vážnejšie umelecké dielo, ktorého cieľom je isté posolstvo,” vyjadril sa Tibor. Aktuálne sa vraj nachádza vo fáze hľadania hudobného producenta a vydavateľstva. V blízkej dobe je jeho ambíciou vydať debutový album, ktorému by mal predchádzať debutový singel s krátkometrážnym videofilmom, ktorý si chcem sám režírovať (scenár naň vznikol pred 2 rokmi).

Kapela 7 spôsobov pochádza z Trnavy, hrá rock a existuje od roku 2016. Tvoria ju dvaja členovia - Lukáš Urbánek (spev, gitara, texty) a Lukáš Hrebíček (bicie). Zatiaľ sa im podarilo štúdiovo nahrať dve skladby. K prvej stihli spraviť aj videoklip. K druhej skladbe je klip na ceste. "Možno sa pýtate prečo dvaja?Je to preto lebo si absolútne rozumieme a funguje medzi nami pri tvorbe zvláštna vesmírna chémia. Skúšali sme aj viac hudobníkov, ale nakoniec sme usúdili ze dvaja si úplne vystačíme aj naživo. Nakoľko sme dlho hľadali zvuk a aj naživo vieme znieť dvaja dosť plno. Čo viac povedať. Sme dve postavy ktoré hrajú svoj život, tak dúfame že sa vám to bude páčiť."

Tomáš (Cebo) a Marián ( Scrap ) sa spoznali už na základnej škole. Tomáš začal písať texty, keď mal 14 rokov a začal zháňať niekoho koho by bavilo tvorenie hudby. Na strednej školy sa hudobne spojil s Mariánom a obaja sa pustili do spoločnej tvorby. Túžili však po vlastnom nahrávacom štúdiu, a tak odišli po škole zarábať peniaze do zahraničia. Koncom roka 2016 tak začali nahrávať prvé veci už vo vlastnom štúdiu. Hoci sú si vedomí, že sú ešte len na začiatku, riadia sa heslom nikde nezačneš, nikam sa nedostaneš.